Pab neeg txuag tib neeg kev ncaj ncees thov kom lub Leej Haum Kuj cov neeg pab nrhiav kev ncaj ncees hais txog kev cheb ntxuav tua cov Rohingya
Cov neeg txuag tib neeg kev ncaj ncees tau thov kom txhua lub teb chaws nrog tshuaj xwm txog kev tua cov Rohingya dua. Vim txwm 8 xyoo hauv kev tua cheb ntxuav cov Rohingya nyob Rakhine hauv Mias Mas teb lawm.
Cov lus no yog tshaj tawm hnub tim 25 lub 8 hli, los ntawm Fortify Rights thiab 57 lub Koom Haum uas lawv taij thov kom cov teb chaws sib koom hauv lub Leej Haum Kuj ua hauj lwm tiag tiag. Pab neeg no txhib hais tias : qhov uas lub Leej Haum Kuj cov pwm tsav xa lus mus rau lub tsev txiav txim ntawm cov teb chaws (ICC), yuav pab kev lees txais hais txog kev tua neeg uas tshwm sim rau cov haiv neeg nyob Mias Mas teb. Lawv tseem thov kom txhua lub xeev siv lub hwj chim hauv kev txhawb nqa rooj plaub hais txog qhov lees txais kev tua neeg. Tseem hwv cov tub rog tau tua cheb ntxuav nyob hauv hnub tim 25 lub 8 hli 2017. Yog tom qab cov Rohingya tua cov rooj vag saib xyuas kev ruaj ntseg hauv ntau qhov chaw. Kev sib ntaus sib tua no kis loj heev thiab muaj ceem kawg. Thiaj muaj kev tua neeg tuag ua npoj, mos deev cov poj niam thiab hlawv vaj hlawv tsev. Ua rau 700,000 tus neeg Rohingya khiav ua thoj nam mus rau Npees Las Des teb. Hais tau tias yog ib zaug kev thoj nam loj kawg txij Rwanda los.